D E T V A
Mesto plné folklóru a ľudových tradícií. Mnohí si ju spájajú s básňou Detvan z pera Andreja Sládkoviča, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie diela slovenskej literatúry.
Detva leží v srdci Slovenska a je známa najmä vďaka svojmu každoročnému folklórnemu festivalu, ktorý je oslavou slovenskej kultúry a tradícií. Je tiež domovom tradičného slovenského remesla, najmä drevorezby a ľudovej hudby. Detva sa pýši svojou bohatou históriou a krásnou prírodou, ktorá je ideálna pre turistiku ale i oddych.
H I S T Ó R I A
Detva vznikla v jednom z najnepokojnejších období – v období tureckých vojen a protihabsburských povstaní uhorskej šľachty, ktoré charakterizujú celého 17. storočie. V roku 1811 sa privilegovanou listinou Františka I. Habsburského povýšila na mestečko s právom usporiadania štyroch jarmokov ročne a týždenných trhov. Dôležité zamestnania Detvanov bola ťažba dreva, chov oviec a roľníctvo. Roľnícky spôsob života dopĺňala malovýroba zručnejších gazdov (napr. výroba kolovrátkov, modrotlačiarenská výroba…) V roku 1787 založil v Detve Ján Vagač zo Starej Turej prvú bryndziareň na Slovensku.
Detva má svoje miesto i v moderných dejinách. Počas SNP sa Detva aktívne zapojila do protifašistického odboja. Dňa 1.10.1944 sa v Detve konala jedinečná udalosť – jediná oficiálna prehliadka partizánov počas SNP, s účasťou generála Jána Goliana, na povstaleckom území. Vybudovanie strojárskeho podniku Podpolianskych strojární v 20-tom storočí ovplyvnilo ďalšie smerovanie mesta. Bola s ním spojená nová urbanizácia a potlačenie hospodárskeho spôsobu života obyvateľov. V roku 1965 sa Detva stala mestom a od roku 1996 sídlom novovzniknutého okresu Detva.
P A M I A T K Y
Historickou a architektonickou dominantou je klasicistický kostol sv. Františka z Assisi. Domy a usadlosti ľudovej architektúry sa zachovali na lazoch a v okrajových častiach Detvy. Podpolianske múzeum, zriadené mestom Detva v r. 1994, sústreďuje a sprístupňuje predovšetkým národopisné zbierky. K nim patrí aj expozícia z klenotnice Veroniky Golianovej, zostavená zo zbierkových predmetov, ktoré zhromaždila známa detvianska výšivkárka a ľudová umelkyňa.
Pokladom Detvy je súbor ľudových domov, pamiatkovo chránené zrubové či murované jednopodlažné najmä štvorpriestorové domy č. 113 v Skliarove a č. 6 na ulici SNP.
V Detve sa nachádza aj prírodný amfiteáter, ktorý je považovaný za najkrajšiu otvorenú scénu na Slovensku.
Unikátnosťami Detvy sú aj tradičné drevené detvianske vyrezávané polychrómované kríže nachádzajúce sa na cintoríne, pri kostole a pri cestách Detvy. Niektoré zachované kríže sú sprístupnené v expozícii drevených náhrobných krížov pri Kalvárii a časť z nich je aj pamiatkovo chránená.
K významným pamiatkam Detvy patrí archeologická lokalita Kalamárka – hradisko, ktorého nálezy sa viažu k neskorej dobe bronzovej až po raný stredovek.
K U L T Ú R A
Pýchou Detvanov je detviansky ľudový kroj. Je originálny a bohato zdobený. Aj dnes ho vlastní veľa miestnych obyvateľov. Mužský kroj s krátkou košeľou do pol hrude nemá obdoby medzi krojmi iných regiónov. Ženský kroj, bohato zdobený výšivkou, je majstrovstvom rúk detvianskych žien.
K Detve patrí tiež neodmysliteľná fujara, jeden z najvýznamnejších klenotov tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Vedeli ste, že v roku 2005 bola zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO? Fujara žije najmä vďaka súťaži výrobcov ľudových hudobných nástrojov organizovanej v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve od r. 1975. Fujarista Jožko Rybár z Detvy (+1973) patrí k nestorom slovenských fujaristov.
Detvianska maliarska kolónia bola údajne prvou a na Slovensku aj jedinou obdobou vtedajších maliarskych kolónií pôsobiacich v Európe. V súčasnosti v Detve pôsobí združenie výtvarných umelcov Detvianska umelecká kolónia, o.z., ktoré v oblasti výtvarného umenia organizuje tvorivé sympóziá a výstavy.