ŽILINA
Perla na Váhu, mesto pod Dubňom. Metropola severovýchodného Slovenska, ktorá sa rozprestiera na sútoku troch riek – Váhu, Kysuce a Rajčianky.
Možno ste ani netušili, že centrum mesta je z veľkej časti podkopané katakombami, ktoré v špeciálnych dňoch bývajú sprístupnené na prehliadky a ani to, že Žilina bola 52 dní (12. december 1918 – 2. február 1919) hlavným mestom Slovenska a prvým sídlom vlády.
História
Prvá písomná zmienka o území Žiliny je z roku 1208. V listine nitrianskeho župana Tomáša sa spomína pod názvom „terra de Selinan“ (zem Žiliňany). V miestnej časti Dolné Rudiny sa nachádza najstaršia architektonická pamiatka na území Žiliny a najstaršia stavba svojho druhu na severozápadnom Slovensku – Kostol sv. Štefana kráľa, ktorého začiatky siahajú do 13. storočia.
V 14. storočí získala Žilina mestské privilégia a postupne sa stala významným obchodným a remeselníckym centrom na ceste medzi strednou Európou a východom. Mesto sa rozrástlo a prosperovalo vďaka svojej výhodnej polohe pri obchodných trasách, čo mu umožnilo rozvinúť sa nielen v hospodárskej, ale aj v kultúrnej oblasti. V 15. a 16. storočí sa Žilina stala centrom reformácie na Slovensku. Reformácia priniesla zmenu v náboženskom živote mesta, čo ovplyvnilo aj jeho kultúru a spoločenský život. V nasledujúcich storočiach bolo mesto postihnuté niekoľkými pohromami a konfliktmi, vrátane tureckých nájazdov a následnej rekatolizácie, ktoré mali významný vplyv na jeho rozvoj. Napriek týmto ťažkostiam si Žilina uchovala svoju dôležitosť ako obchodné a remeselné centrum. V 19. storočí začala priemyselná revolúcia, ktorá zmenila tvár mesta. Rozvoj textilného a strojárenského priemyslu viedol k ďalšiemu rozvoju a rastu mesta. Žilina sa stala významným priemyselným centrom v regióne, ktoré prilákalo nových obyvateľov a investície. Po revolúcii v roku 1989 a nástupe demokracie začala znovu prežívať hospodársky a kultúrny rozmach. Stala sa dôležitým priemyselným centrom, pričom automobilový priemysel a strojárstvo hrajú významnú úlohu v jej ekonomike. Okrem toho sa mesto stalo aj dôležitým kultúrnym a vzdelávacím centrom so svojimi univerzitami a múzeami.
Pamiatky
Mariánske námestie je námestie v historickom centre Žiliny, ktoré vďaka štvorcovému pôdorysu a laubniam s arkádami vytvára neopakovateľnú atmosféru jedinečnú svojho druhu na Slovensku. Uprostred námestia sa nachádza baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculata na podstavci s reliéfom sv. Floriána. V roku 1987 bolo námestie vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, dnes je živým centrom mesta a miestom kultúrnych podujatí.
Burianova veža vysoká 46 metrov vedľa Katedrály najsvätejšej trojice spoločne tvoria neoficiálny symbol Žiliny a právom patria medzi najkrajšie pamiatky mesta. Veža slúžila ako zvonica a bola zároveň aj pozorovateľňou na ochranu pred požiarmi a príchodom nepriateľov.
No a vedeli ste, že Žilina má svoje katakomby? Ide o podzemné gotické pivnice pod Kostolom Obrátenia sv. Pavla Apoštola, ktoré prekvapujú svojou rozlohou a rozvetvenosťou. Kedysi boli tieto priestory miestom posledného odpočinku, neskôr sa tu uskladňovali potraviny. Za 2. svetovej vojny tu zachránili nejedno židovské dieťa a dnes ich môžu navštíviť turisti.
Medzi pamiatkami Žiliny rezonuje aj silný príbeh dvoch nezlomných mužov – židov Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, ktorým sa 7. apríla 1944 podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau aby informovali svet o „továrni na smrť“. Vďaka tejto správe sa podarilo zachrániť mnoho ľudských životov a dodnes je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia. Po nebezpečnom úteku podala dvojica hrdinov hrôzostrašné svedectvo v Žiline, vo vtedajšej pobočke Ústredne Židov, dnes sídlo Židovskej náboženskej obce Žilina a pamätná izba Vrbu a Wetzlera (na Hollého 9).
Jedinečnou pamiatkou modernej architektúry na Slovensku od svetoznámeho architekta prof. Petra Behrensa je nová synagóga. V mestskej časti Budatín sa zase rozlieha Budatínsky hrad, pravdepodobne z konca 13. storočia, ktorý je obklopený nádherným historickým parkom. Významné je aj vodné dielo Žilina, postavené na rieke Váh v blízkosti mesta, uvedené do prevádzky v roku 1998, ktorého účelom bola výroba elektrickej energie a zásobovanie priemyselných podnikov technologickou vodou.
Kultúra
Mestské divadlo Žilina bolo založené v roku 1992, dramaturgia je zameraná na všetky segmenty mestského diváka a orientuje sa v posledných sezónach na premiéry súčasných hier slovenských a svetových autorov. Za inscenácie vo svojom repertoári divadlo získalo v posledných rokoch niekoľko významných ocenení na festivaloch na Slovensku a v zahraničí, ako aj ocenenia “Dosky” či viacero cien Literárneho fondu.
V secesnej budove bývalého Uhorského kráľovského pohraničného policajného kapitanátu sídli Považská galéria, ktorá popri krátkodobých výstavách láka na stálu expozíciu celoživotného diela maliara a grafika Vincenta Hložníka a expozíciu s názvom Prvé múzeum intermédií, zameriavajúcu sa na niektoré aspekty a témy súčasného umenia.
Významným bodom na kultúrnej mape Žiliny je Rosenfeldov palác. Jeho hlavnou úlohou je kultúrno-osvetová činnosť- diskusie, prednášky na témy späté s mestom a jeho priľahlým okolím, koncerty vážnej a súčasnej hudby, výstavná činnosť zameraná na dizajn, typografiu a súčasné či tvorivé dielne pre deti a dospelých. V podkroví Rosenfeldovho paláca sa otvára tajomný svet bábok v podobe stálej expozície. Bábkové divadlo Žilina je dokonca najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku.
Erb
Erb mesta pozostáva zo štítu, dvojkríža a dvoch hviezd na olivovozelenom podklade. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (resp. žlté). Dvojkríž má byzantský pôvod vychádzajúci z cyrilo–metodskej tradície. Erb mesta má vysokú heraldickú hodnotu a patrí medzi najstaršie mestské erby nielen na Slovensku. Prvé vyobrazenie znaku mesta pochádza z roku 1379.